Les je ako prírodná katedrála ...
Tento mesiac dávame do pozornosti Miroslava Sanigu, účastníka fotosúťaže Objavuj les, objavuj PEFC 2017, s jeho víťaznou fotografiou „Čudujúce sa mláďatká pôtika kapcavého“.
Čo cítite k lesom?
Od raného detstva som fascinovaný prírodou a najmä vtákmi. Pre mňa je les prírodná katedrála, kde sa cítim ako v nebi...
Moje štúdie sa zameriavajú na vtáčie spoločenstvá najmä lesného prostredia. Niekoľkohodinové výskumné cesty ma odmeňujú mnohými príležitosťami, počas ktorých môžem sledovať zázraky a zložitosti života, ako aj uvažovať o kráse našej stredoeurópskej prírody. Takže niet divu, že moje citlivé, romantické srdce dokáže v prírode „vidieť“ množstvo „skrytých“ javov a nenápadných scénok, ktoré bežne neupútajú pozornosť bežného návštevníka.
Mnoho takých okamihov, ktoré ilustrujú nové a cyklické aspekty prirodzeného života, sa mi podarilo zachytiť objektívom fotoaparátu, aby som zachoval tieto momenty v čase, a to nielen pre svoju vlastnú spokojnosť, ale aj pre potešenie a poznanie pre iných. Počas nespočetných dní a nocí strávených v prelestných zátišiach našej slovenskej prírody som bol svedkom mnohých scénok, ktoré sa odohrávajú nepretržite na javiskách zátiší prírody. Ponechanie takýchto zážitkov len pre seba by bolo sebecké, a preto ich zdieľam so širokou verejnosťou.
Ako vás inšpiroval les, aby ste urobili túto víťaznú fotografiu?
Milujem komunikáciu so zvieratami a hlavne s vtákmi. Imitujem hlasy operencov a tieto následne reagujú na môj hlas. Zavčasu ráno v prírodných bukovo-jedľových lesoch som začul hlasy mladých pôtikov, a tak som napodobnil hlas ich rodičov: „pu-pu-pu-pu“. Postupne mláďatká zlietali z koruny jedle a sadali si na mŕtvy konár predo mnou. „Húkal“ som síce ve-ne ako ich rodičia, avšak výzorom som sa na nich nijako neponášal, čo vylietané sovčatá dali dostatočne najavo svojimi mimoriadne začudovanými pohľadmi... Bolo to fascinujúce! Cítil som sa ako malý chlapec v rozprávkovom príbehu ... Vzal som svoj fotoaparát a urobil som niekoľko fotiek groteskne pôsobiacich „vyhúkaných“ sovčeniec.
Čo si myslíte o práci, ktorú PEFC robí v oblasti starostlivosti o lesy?
Práca PEFC je veľmi dôležitá. V treťom tisícročí, keď zmeny klímy a iné ľudské aktivity nápadne ovplyvňujú prírodu a najmä lesy, je táto misia veľmi, veľmi dôležitá. Musíme zachovať prírodu pre budúce generácie, preto musíme tieto aktivity robiť, rovnako ako sa o to snaží PEFC...
